Midha a spolupracovníci. (2013), uvádzajúce svoje vlastné 2009 etapové testy bavlnených šijacích nití, zistili: “Interakcia so spodnou niťou bola dominantným faktorom straty pevnosti a počiatočného modulu nití.” Pre ťažnosť pri pretrhu, v článku sa uvádza, že podiel fázy cievky na strate “je veľmi malý”.
Zohrieva polyesterová jadrová niť ihlu viac? Mazari, Testy viazaného stehu Havelku a Hesa na bavlnenom denime
“Všetky naše experimenty naznačujú, že teplota ihly je vždy vyššia pri použití nite”, Mazari, Havelka a Hes píšu. Niektorí skorší výskumníci zistili opak. Autori naznačujú, že tieto výsledky môžu pochádzať z termokamier, ktoré majú problém s ihlou s nízkou emisivitou vedľa nite s vysokou emisivitou.
Tím meral ihlu priemyselného stroja s viazaným stehom tromi spôsobmi. Termokamera zaznamenávala ihlu pri šití. Termočlánok bol priložený k očku ihly hneď po zastavení šitia. Tretí termočlánok bol zaspájkovaný do drážky ihly, v blízkosti uška, a bezdrôtovo odosielal namerané hodnoty počas šitia. Každá metóda bola testovaná s polyesterovou jadrovou niťou a bez nite. Bez nite, ihla prešívala látku bez navlečenej nite.
Dotyková metóda namerala najnižšiu hodnotu, pretože ihla stratila teplo skôr, ako k nej termočlánok dorazil. Kamera mala problémy, pretože lesklá ihla má nízku emisivitu a niť má vysokú emisivitu. Vložený termočlánok vykázal najnižšiu štandardnú odchýlku z tých troch.
| Metóda | Rýchlosť šitia | Bez nite | S niťou |
|---|---|---|---|
| Vložený termočlánok | 66 stehov/s | 110 °C | 202 °C |
| Dotykový termočlánok | 66 stehov/s | 98 °C | 122 °C |
| Termokamera | 50 stehov/s | V texte nie je uvedená žiadna hodnota | 135 °C |
Čo sa podľa Mazariho dizertácie stane s polyesterovou jadrovou niťou, keď sa stroj s viazaným stehom zastaví?
Mazariho dizertácia uvádza, že “horúca ihla poškodzuje niť aj vtedy, keď sa stroj po šití zastaví a ihla je v priamom kontakte s niťou.” Pri vysokej rýchlosti, niť sa dotýka ihly iba krátko. Keď sa stroj zastaví, kontakt trvá dlhšie.
Dizertácia ponúka priame riešenie: “Odporúča sa vyradiť 20 cm nite po jednom celom šití”. Chladenie ihly vzduchom len pri zastavení stroja prinieslo rovnaké ťahové vlastnosti nite ako jej neustále chladenie.
Dizertácia merala aj stratu pevnosti nite odobratej zo švu pri vysokej rýchlosti. Merná pevnosť klesala so zvyšujúcou sa rýchlosťou stroja.
Čo podľa Mazariho dizertácie robí lubrikant s polyesterovou jadrovou niťou?
“Vyššie množstvo lubrikantu znižuje teplotu ihly a mernú pevnosť nite.” Mazivo znižuje trenie nite, a teplota ihly klesá, čím viac sa ho pridáva. Pevnosť pri pretrhu tiež klesá. Dizertácia naznačuje, že lubrikant môže umožniť vláknam vzájomne sa kĺzať vnútri nite.
Pre najvyššie ťahové vlastnosti pri maximálnej rýchlosti šitia, v práci sa uvádza, že “odporúča sa použiť 2-4% množstva maziva”. Pri nižších rýchlostiach stroja, pridanie lubrikantu spôsobilo iba “menší pokles” v pevnosti v pretrhu prešitej nite.
Ktoré bavlnené nite strácajú najviac v dôsledku dynamického zaťaženia v etapových testoch Midhu a kol?
“Príspevok dynamického zaťaženia je vyšší pri hrubších nitiach než pri jemnejších nitiach.” Midha a spolupracovníci. testoval ihlovú niť v postupných fázach jej prechodu strojom na viazaný steh. Dynamické zaťaženie je štádium pred ihlou. Tam napínacie kotúče, napínacia pružina a niťová páka zaťažujú niť.
Článok spája hrubšie bavlnené nite’ väčšia strata v dôsledku kratších vlákien, ktoré sa v nich zvyčajne používajú, ktoré sa pri dynamickom zaťažení vzájomne kĺžu. Merná pevnosť aj ťažnosť pri pretrhnutí v tomto štádiu klesajú. Pre ťažnosť, článok hovorí priamo: “Dynamické zaťaženie bolo hlavným faktorom straty ťažnosti pri pretrhu.”
| Číslo nite | Podiel straty mernej pevnosti | Podiel straty ťažnosti pri pretrhnutí |
|---|---|---|
| 30 tex | 12% | 51% |
| 40 tex | 27% | 79% |
| 60 tex | 43% | 99% |
Viac o typy šijacích nití.
Zdroje: Mazari, A., Havelka, A. a Hes, L. (2014). “Experimentálne techniky na meranie teploty šijacej ihly”. Tekstil ve Konfeksiyon 24(1). https://dergipark.org.tr/en/download/article-file/218367. Mazari, A. (2015). “Štúdia o zahrievaní ihly priemyselného šijacieho stroja s viazaným stehom”. Zhrnutie dizertačnej práce, Technická univerzita v Liberci. https://web.ft.tul.cz/document/843. Midha, V. K., Mukhopadhyay, A., Chattopadhyay, R. a Kothari, V. K. (2013). “Dynamika procesu šitia viazaným stehom”. Výskumný časopis kultúry odievania 21(6). https://koreascience.kr/article/JAKO201304536732691.pdf.
Vývoj sortimentu dámskeho oblečenia? Pozrite sa, ako pracujeme ako a výrobca dámskych odevov v Indii.
Pozrite si B2B lookbooky → pohľad na naše najnovšie kolekcie. Vyžiadajte si celý sortiment: viac vzorov na vyžiadanie.
